Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta
Univerzity Komenského v Bratislave

Dejiny spásy:
zmluvy Starého zákona a Nová zmluva

Diplomová práca Ing. Petra Šantavého z biblických vied
pod vedením odb. as. ThLic. Ing. Antona Solčianskeho

Bratislava 2000

Úvod

Zámerne som ako motto vybral tento krátky úryvok z prednášky vtedy ešte presbyteriánskeho teológa, dnes doktora katolíckej teológie a prednášateľa na Františkánskej univerzite v Steubenville. Nielen preto, že teológia Božej rodiny a zmluvy jeho i celú jeho rodinu priviedla do Katolíckej cirkvi, ale hlavne preto, že Scott Hahn objavil v tom, čo sa možno sucho nazýva termínom beríth, svetlo pre svoj život a zmysel svojho jestvovania ako milovaného Božieho dieťaťa a člena tej rodiny, ktorú Boh od počiatku zamýšľal utvoriť na zemi a ktorá je na celej zemi i ustanovená v zmluve krvi Ježiša Krista.

V tomto duchu som i pristupoval k zvolenej téme diplomovej práce. Nakoľko na našej fakulte pod vedením ThLic. Ing. Antona Solčianskeho prebieha seminár zo Starého zákona, v rámci ktorého v minulom roku boli spracované exegézy najdôležitejších starozákonných zmlúv, postupne som upustil od zámeru rozpracovať v tejto práci niektorú zmluvu exegetickými metódami a sústredil som sa na celkový pohľad na tieto zmluvy v rámci relektúry Starého zákona vo svetle novozákonnej (možno vhodnejšie – novozmluvnej) perspektívy.

Pod zorným uhlom tejto relektúry vystupuje do popredia Boží zámer s ľudstvom a v pohľade na knihu Zjavenia sa dokresľuje oblúk dejín spásy, ktorého počiatok možno badať v správach o stvorení a o Božom zámere s človekom (por. Gn 1-3) a ktorý sa zakľučuje v upriamení na nové nebo a novú zem, čas, keď bude nebeský Jeruzalem zostupovať z neba ožiarený Božou slávou (por. Zjv 21, 10-11). A jednotlivé zmluvy, ktoré tento “oblúk spásy” lemujú, len vyjadrujú a dokresľujú grandiózny Boží zámer lásky.

Preto pozývam čitateľa tejto práce, aby vždy mal na pamäti uvedený zámer, ktorý dodáva jednotlivým zmluvám rozmer nadčasovosti a svedčí o Bohu bohatom na milosrdenstvo, ktorého milosťou sme spasení (por. Ef 2,4-5) a ktorého lásku sme pozvaní nielen zakusovať, ale i v radosti a z plnosti srdca zvestovať tým, ktorí sú okolo nás.

1. Relektúra Starého zákona

2. Význam zmluvy v dejinách Izraela

3. Zmluvy Starého zákona

3.1. Zmluva s Abrahámom – zmluva prisľúbení

3.1.1. Gn 15 – uzavretie zmluvy

3.1.2. Boží prísľub v dejinách patriarchov

3.1.3. Jedinečnosť abrahámovskej zmluvy

3.2. Sinajská zmluva – záväzok Izraela

3.2.1. Zmluva na Sinaji v kontexte exodu

3.2.2. Sinajská zmluva – ústava Izraela

3.2.3. Vazalská dohoda alebo niečo viac?

3.2.4. Význam sinajskej zmluvy

3.3. Obnovenie zmluvy pri Sicheme

3.3.1. Sichemská zmluva – Joz 24

3.4. Dávidovská zmluva: Izrael ako štát

3.4.1. Pokusy o vytvorenie izraelského kráľovstva

3.4.2. Dávidovská zmluva ako odpoveď na existenčné výzvy

3.4.3. Obsah dávidovskej zmluvy

3.4.4. Význam dávidovskej zmluvy

3.5. Zmluvy u prorokov

3.5.1. Povolanie prorokov

3.5.2. Súd proti Izraelovi

3.5.3. Obrazy zmluvy implikujúce novú nádej

3.5.4. Budúca nádej a povstanie z krízy

3.6. Deuteronomické a kňazské prepracovanie teológie zmluvy

3.6.1. Deuteronomické prepracovanie – obrátenie po novom

3.6.2. Zmluvy v kňazských spisoch – nádej, dôvera a útecha

3.6.3. Vzťah kňazskej a deuteronomickej teológie zmluvy

3.7. Múdroslovná literatúra – zabudnutie na zmluvu?

4. Ježišova nová zmluva

Záver

Základným princípom pri písaní tejto práce bol aspekt komplexného pohľadu na Boží plán spásy, ktorý je konkretizovaný v zámere zasľúbenej Božej rodiny a vo veľkej miere realizovaný prostredníctvom zmluvných zväzkov medzi Bohom a jeho ľudom.

V tomto ponímaní a na základe už vypracovaných exegéz starozákonných zmlúv na pôde našej fakulty som zvolil prístup biblicko-teologického pohľadu na jednotlivé zmluvy s k tomu prislúchajúcim obsahom jednotlivých častí tejto práce.

Prvá kapitola je venovaná významu a obsahu relektúry, ktorá je dôležitá nielen vo vzťahu medzi starozákonnou teológiou zmluvy a Novou zmluvou, ale i medzi jednotlivými zmluvami Starého zákona navzájom. I keď v nasledovných kapitolách nie je často relektúra explicitne spomínaná, stojí v pozadí veľkého množstva úvah rozoberajúcich zmluvnú teológiu v tejto práci.

Druhá kapitola sa zaoberá zmluvou vo všeobecnosti, dotýka sa jej formy, rozoberá použitie zmluvných vzťahov na vyjadrenie základných skutočností spásy a zamýšľa sa nad jej významom v dejinách Izraela.

Ťažisko práce spočíva v tretej kapitole, v ktorej sú rozoberané jednotlivé starozákonné zmluvné zväzky, ich väzby, následné teologické implikácie a ich miesto vo všetkých obdobiach starozákonných dejín spásy. Predovšetkým na základe záverečnej časti tretej kapitoly, venovanej téme zmluvy v sapienciálnej literatúre, môžeme tvrdiť, že takto ponímaný pohľad na zmluvy a ich vyjadrenia v Starom zákone je možný len vtedy, ak prekročíme hranice historicko-kritickej metódy a pristúpime k použitiu synchrónnych metód a relektúry podľa IBC.

Ježišova nová zmluva tvorí obsah záverečnej kapitoly. Nakoľko ťažisko tejto práce – ako už bolo uvedené – je cielené do tretej kapitoly so zámerom čo najviac vyložiť jednotlivé starozákonné zmluvy z pohľadu idey zasľúbenej Božej rodiny a všeobecného zámeru spásy, posledná kapitola je ponímaná ako náčrt teologického horizontu Novej zmluvy, ktorý je dotváraný a objasňovaný i pomocou jednotlivých starozákonných zmlúv.

Ak som v úvode tejto práce vyzýval čitateľa, aby mal pri čítaní stále na pamäti grandiózny Boží zámer lásky, teraz – v závere – môžem v tej výzve len pokračovať: tento Boží zámer nielen vnímať, ale povzbudený meditáciou zmluvných zväzkov i prijať dar účasti v zasľúbenej Božej rodine a z celej duše ďakovať Bohu bohatému na milosrdenstvo, ktorého milosťou sme spasení (por. Ef 2, 4 – 5) a ktorý je našou nádejou slávy budúceho veku (por. Kol 1, 27).

Nech k tomu prispeje aj táto diplomová práca...